V prvom rade je dôležité podotknúť, že začať cvičiť nie je ťažké, na to vám stačí, ak vás niekto alebo niečo „nakopne“. Zrazu ste plný adrenalínu a rozhodnutý, že idete do toho. Nájdete si nejaké „fitko“, prípadne začnete cvičiť doma. Keď ste absolvovali „výberové konanie“ miesta, nastáva výber konkrétneho tréningu, pričom si položíte otázku: „Aký tréning mám zvoliť, aby som sa dostal čo najrýchlejšie do formy?“. 98 % ľudí zvolí tzv. kardio tréning, veď si poviete: „Keď už budem cvičiť, tak nech to stojí za to!“. Avšak, adrenalín a nadšenie rýchlo opadnú a 1/2 ľudí v tomto momente skončila. Zvyšok sa dostane do druhej fázy – fázy realizácie. Po prvom tréningu sa však väčšina cíti zničene a je sklamaná, ako klesla ich výkonnosť. Približne po týždni max. dvoch to vzdá ďalších 30 %. Stane sa totiž to, čomu ja hovorím „vystúpenie zo zóny komfortu“. Zrazu sa dostanete z úžasného pocitu nadšenia, plný adrenalínu do pocitov bolesti, vyčerpanosti (keďže nie ste až tak zvyknutý na fyzickú záťaž) a frustrácie, ktorých následok je pokles psychiky. Vôbec ste si to tak nepredstavovali a preto iba smutne skonštatujete, že: „Toto asi nie je pre mňa.“ A takto skončia ďalší a ďalší. Takže, reálne zotrvá pri cvičení asi tak 5% ľudí. Priebeh teda už poznáme. No, ako tomuto predísť? Na základe mojich pozorovaní ľudí a ich správania som prišla na niekoľko vecí, ktoré môžu človeku pomôcť nielen začať ale aj vydržať pri cvičení a zhrnula by som ich do nasledujúcich bodov:
dajte si čas a nájdite zmysel v cvičení – nezačnite cvičiť, pokiaľ nebudete veriť v to čo robíte,
ak nájdete zmysel cvičenia nájdete aj vnútornú motiváciu – vnútorná motivácia sa od tej vonkajšej líši tým, že nepotrebujete žiadny vonkajší element, na ktorom bude postavená (vaša motivácia bude vychádzať priamo z vás) a preto neskončíte ani ak sa rozídete s priateľom alebo vás prestane podporovať rodina, priatelia a pod.,
ako náhle nájdete vnútornú motiváciu, nájdete tzv. chcenie – to vám pomôže i v momente, keď sa dostanete za tú pomyselnú hranicu „zóny komfortu“ a neprestanete.
V rámci praktických otázok je dôležité:
nájdite si nejaké „fitko“ a cvičte tam, prípadne vonku v prírode (je dôležité, aby ste opustili priestor, ktorý vás láka k oddychu),
zvoľte si tréning, ktorý vás bude baviť (ste kreatívny – hľadajte si cvičenie, pri ktorom neupadnete do stereotypu/ ste radi s ľuďmi – nájdite si nejaké zaujímavé skupinové cvičenie/ ste orientovaný na výkon – tak zvoľte beh, cyklistiku alebo niečo podobné), môžete si tiež nechať poradiť aj od nejakého trénera, možnosti sú neobmedzené,
nezabúdajte, že „menej je niekedy viac“ - neprepáľte svoje tempo hneď na začiatku, dôkladne zvážte, koľko času si ste schopný v rámci týždňa vyčleniť vo svojom diári a taktiež aká intenzita tréningu vás bude posúvať dopredu a
posledná – najdôležitejšia vec – buďte disciplinovaný a vždy dokončujte to, čo začnete.
V momente, keď to splníte, nájdete spôsob, akým ste schopný nielen začať ale aj vydržať pri cvičení.